Rekreačná oblasť sa nachádza v Chránenej krajinnej oblasti Dunajské Luhy, ktorá bola vyhlásená v roku 1998. Celé územie CHKO je zapísané do Zoznamu mokradí medzinárodného významu.

Jazero

Jadrom rekreačnej oblasti je Šulianske jazero, ktoré má veľký nevyužitý potenciál. Spolu so susedným jazerom pri Vojke sú označované ako materiálové jamy A a B. Vznikli vyťažením štrkopieskov pri stavbe vodného diela Gabčíkovo.

Jazero v letných mesiacoch ponúka možnosť neorganizovaného kúpania na štrkových plážach, ktoré sú neupravené a na viacerých miestach prístup do vody znepríjemňuje vodný porast. V rokoch 2002 a 2006 došlo k zvýšeniu hladiny vody v ramene Dunaja obklopujúcom jazero z južnej strany. Týmto sa dostala voda v mieste brodov do jazera a znečistila ho, čím voda odvtedy vykazuje premenlivú mikrobiologickú kvalitu.  Na juhovýchodnej pláži jazera pri väčšom poloostrove sa nachádza nefunkčný tobogan. Je tu možnosť potápania, windsurfingu, yachtingu.

Obrovská plocha jazera 70 hektárov a max. hĺbka okolo 14 m sú výborným predpokladom pre rybolov. Jazero je bohaté na ryby, ktoré sa tu však veľmi dobre vedia schovať. Kapor, šťuka, úhor, býčko, hlaváč, sumec, zubáč, ostriež, plotica, a iné druhy. Z vodného vtáctva tu žijú napríklad labute, divé husy, divé kačky, čajky. 

Ramená Dunaja a lužné lesy

Jazero obklopujú lužné lesy, ktoré v kombinácii so sústavou ramien vytvárajú tzv. vodný prales. Najbližšie a najvýznamnejšie ramená sú: Vojčianske, Šulianske a Bodícke. Niektoré časti ramien sa tvária ako mŕtve pre nebadateľný pohyb vody. Kvôli vybudovaniu vodného diela už nenastávajú prirodzené povodne ale sústava je umelo zaplavovaná. Umelé zásobovanie ramien vodou je častým predmetom sporov ochranárov s vodohospodármi. Ramená sú využívané na vodnú turistiku, člnkovanie a tiež rybolov. V niektorých partiách sú prehradené umelo vytvorenými prehrádzkami, čo spôsobuje problémy pri plynulom splavovaní celého úseku od Dobrohošte až Gabčíkovo. V lesoch je realizovateľná aj pešia turistika, jestvuje tu značkovaná turistická trasa a sieť lesných cestičiek. Z lužných lesov sú viaceré krajinné celky vyhlásené za chránené územia (najbližše NPR Ostrov orliaka morského, PR Kráľovská lúka).

Geologické podložie Malého Žitného ostrova (ako je nazývané územie medzi korytami odpadového kanála a starého Dunaja) je tvorené kvarternými štrkopieskovými riečnymi naplaveninami. Tieto naplaveniny sú bohato zásobené vodou z Dunaja, pričom tvoria prirodzenú akumulačnú nádrž a rezervoár pitnej vody. Na území sa vyskytujú najmä porasty topoľov, vŕby, jelše, jaseňa, duba, brestu, hrabu. V lesoch žije jelenia a srnčia zver, diviaky, líšky, jazvec, bobor, vydra. Nepríjemné je množstvo hmyzu, najmä komárov, ktoré sa dokážu pri jemu priaznivých podmienkach značne premnožiť. Slovensko-maďarský úsek Dunaja je medzinárodne významným vtáčím územím. Žijú tu vzácne druhy vtákov, ako napríklad orliak morský, beluša malá a volavka purpurová. V Dunaji a jeho ramenách sa vyskytuje najvyšší počet druhov rýb zo všetkých vodných tokov Slovenska.